Ekonomika – súdny poplatok v konaní pred Rozhodcom je nižší, oproti súdnemu poplatku na súde civilnom. V prípade uzatvoreného súdneho zmieru sa súdny poplatok ešte pomerne znižuje.
Dynamika, efektivita a rýchlosť rozhodcovského konania – v optimálnom prípade trvá rozhodcovské konanie od podania návrhu po právoplatné rozhodnutie od 15 do 30 dní. Toto je obrovský nepomer proti konaniu na civilnom súde, kde sa konania často naťahujú niekoľko rokov.
Jednoinštančnosť – proti rozhodcovskému rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Úspora času a nákladov – rozhodcovské konanie je písomné bez nariadenia pojednávania. Celá komunikácia prebieha písomne, najmä elektronickými prostriedkami. To znamená, písomnosti sú doručované okamžite, v reálnom čase a nie je potrebné osobne cestovať na pojednávanie, ako je tomu v prípade civilných súdov.
Možnosť rozhodovania podľa zásad spravodlivosti – konanie pred všeobecným súdom je prísne formalistické, striktne viazané na právne normy. Ustanovenie § 31 ods. 4 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní však umožňuje po dohode účastníkov prejednať spor podľa zásad spravodlivosti (takáto dohoda je súčasťou vzorových rozhodcovských doložiek na tejto webovej stránke). To znamená, že Rozhodca nie je tak striktne viazaný právnymi predpismi a v prípade konania podľa zásad spravodlivosti má väčší priestor pre uplatnenie určitej voľnosti v náhľade na prejednávaný spor.
Uplatňovanie moderných technológií – rozhodcovské konanie prebieha písomne, najmä prostredníctvom e-mailovej komunikácie. V prípade ak sa strany sporu dohodnú na ústnom prejednaní sporu, je toto možné okrem osobnej účasti pred Rozhodcom prejednať aj prostredníctvom spojenej videokonferencie použitím aktuálne voľne dostupných aplikácii pre mobilné zariadenia aj konvenčné počítače.
Objektivita, nezávislosť a nestrannosť rozhodovania – spory rozhoduje erudovaný právnik s dlhoročnou rozhodcovskou praxou a 25 ročnými skúsenosťami z exekučnej praxe, ktorý pôsobí ako lektor na pražskom Ústave práva a právní vědy o.p.s. pod záštitou IES (International Education Society, London) a v rámci tejto činnosti prednáša postgraduálnym študentom predmet „Arbitráž a jiné formy ADR na Slovensku“ v študijnom odbore LL.M. Master of Laws.
Možnosť vydania predbežného opatrenia – na návrh účastníka je možné v rámci rozhodcovského konania vydať predbežné opatrenie, ktorým Rozhodca dočasne upraví pomery účastníkov, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) mohol byť ohrozený. Medzi najčastejšie vydávané predbežné opatrenia v rámci rozhodcovského konania sa zaraďujú rozhodnutia, ktorými Rozhodca uloží účastníkovi konania
- zákaz nakladania s hnuteľným majetkom,
- zákaz nakladania s nehnuteľnosťami včítane zápisu poznámky do katastra nehnuteľností,
- zákaz nakladania s motorovým vozidlom, včítane zápisu poznámky do evidencie vozidiel na príslušnom ODI
- zákaz nakladania s pohľadávkami
- zákaz nakladania s finančnými prostriedkami na účte a podobne.
Vykonateľnosť – rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcom je plnohodnotným exekučným titulom. To znamená, že po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (3 dni po doručení účastníkom), je možné na jeho základe podať návrh na vykonanie exekúcie.
Neverejnosť a dôvernosť – konanie pred všeobecným súdom je verejné, môže sa ho zúčastniť ktokoľvek. Naopak rozhodcovské konanie je neverejné. To znamená, že o tomto majú vedomosť výhradne účastníci konania, rozhodca a jeho administratívny aparát, pričom rozhodca aj jeho administratívne zložky sú viazaní mlčanlivosťou.